Court/Judicial body: Constitutional Court of the Slovak Republic
Date: 27 October 1997 CRC
Provisions: Article 3: Best interests of the child Article 16: Protection of privacy
Domestic provisions: Constitution of the Slovak Republic, Article 19 (right to private, family life)
Case summary
Background: A mother had sought assistance from the police and the Department of Family and Children after her daughter was repeatedly physically assaulted by another child. When the violence did not stop, the mother sued to assert that her daughter’s rights were being violated by the Government’s inaction. The Department did not respond directly to the mother’s allegations, but instead ordered a psychological evaluation of the child assailant; the prosecutor offered to investigate the assailant’s family and to consider initiating proceedings to place the assailant in an institution.
Issue and resolution: Violence against children; private life. By failing to protect the daughter from acts of violence as requested, the Government violated the girl’s rights to private life and to have her best interests considered under the CRC and the Constitution.
Court reasoning: The Court concluded that the Department had failed to provide the girl with the care and protection necessary for exercising her rights under the CRC and the Constitution. The mother did not cite these instruments in her complaint, but children’s right to private life is implicit in Article 19 of the Constitution and expressly stated in Article 16 of the CRC. The police did not violate these rights, however, as the assailant was also a child and could not be prosecuted under the criminal law.
Excerpt citing CRC and other relevant human rights instrumentsas in full-text Slovak decision: I. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len “ústavný súd”) obdržal dňa 16. júna 1997 podnet E. R., bytom K., ako zákonnej zástupkyne dcéry J. R., na začatie konania pred ústavným súdom pre porušenie práv dieťaťa priznaného čl. 3 a 16 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len “Dohovor”). K porušeniu práv dieťaťa podľa navrhovateľky dochádza v konaní na Okresnom úrade Košice I, na ktorom sa domáhala ochrany maloletej dcéry J. pred útokmi susedových synov M. a A. B. Navrhovateľka uviedla, že Okresný úrad Košice I – oddelenie sociálnej starostlivosti o rodinu a dieťa, na ktoré sa obrátila so žiadosťami o pomoc, maloletému M. B., ako hlavnému útočníkovi, nezabránil v útokoch na jej dcéru, ktorá v dôsledku jeho opakovaných fyzických útokov musela byť ambulantne ošetrená a bola aj práceneschopná. (Svoje tvrdenie doložila lekárskymi potvrdeniami, v ktorých pediatrička MUDr. R. potvrdzuje, že dňa 10. marca 1995 bola maloletá J. R., nar. 17. 7. 19.., ošetrená na LSPP-FNsP, pričom bolo konštatované, že následkom úderu od lopty, ktorú jej do hlavy hodil M. B., došlo u nej k pomliaždeniu záhlavia s podozrením na otras mozgu, v ďalšej lekárskej správe detská pediatrička potvrdzuje, že maloletá J. R., nar. 17. 7. 19.., utrpela dňa 17. mája 1995 úraz – pomliaždenie driekovej oblasti po tom, čo ju M. B. kopol do chrbta.) K podaniu priložila chronologický priebeh udalostí, ktoré podľa nej dokazujú porušovanie základných práv a slobôd jej rodiny, ako aj korešpondenciu s obvodným prokurátorom. Košice I vo veci jej sťažnosti proti uzneseniu o odložení veci podozrenia z trestného činu ublíženia na zdraví maloletej J. R. (vec bola vedená na Obvodnej prokuratúre Košice I pod sp. zn. 2 Pv 297/95-3). Matka dieťaťa doložila aj fotokópiu listu s vulgárnym textom adresovaným maloletej J., ktorý podľa nej doručil jej dcére maloletý sused M. B. Na základe toho sa domáha, aby ústavný súd vyslovil, že práva jej dcéry J. R. uvedené v Dohovore o právach dieťaťa v čl. 3 a 16 boli nečinnosťou policajných a správnych orgánov – oddelenia sociálnej starostlivosti o rodinu a dieťa Okresného úradu Košice I – porušené. … Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 47/97 zo dňa 22. júla 1997 bol na ďalšie konanie prijatý podnet E. R., zákonnej zástupkyne maloletej J. R., ktorým navrhovala vysloviť, že práva jej maloletej dcéry uvedené v čl. 3 a 16 Dohovoru o právach dieťaťa boli porušené nečinnosťou Okresného úradu Košice I. Na pojednávaní dňa 15. októbra 1997 právna zástupkyňa navrhovateľky rozšírila podnet na začatie konania o návrh na vyslovenie porušenia práv maloletej J. uvedených aj v čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozšírenie návrhu o uvedené články súd uznesením pripustil. Dňa 20. novembra 1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť na základe svojho čl. 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o pristúpení k Dohovoru – č. 104/1991 Zb.). Podľa čl. 153 Ústavy Slovenskej republiky na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktorými bola viazaná Česká a Slovenská Federatívna Republika. … Predkladateľka podnetu namietala porušenie čl. 3 Dohovoru z dôvodu nečinnosti Okresného úradu Košice I vo veci ochrany práv zaručených jej dcére podľa čl. 16 Dohovoru. Článok 3 Dohovoru stanovuje všeobecnú povinnosť zaistiť blaho dieťaťa všetkými vhodnými prostriedkami: “1. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonné a správne opatrenia. 3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným kompetentnými úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti svojho personálu, ako aj kompetentného dozoru.” Obsahom citovaných ustanovení je pozitívny záväzok štátu urobiť opatrenia, prostredníctvom ktorých sa každému dieťaťu zabezpečí možnosť uplatniť svoje práva zaručené Dohovorom. O pozitívnom záväzku Slovenskej republiky už ústavný súd uviedol, že Slovenská republika je viazaná pozitívnym záväzkom z tých medzinárodných zmlúv, ktoré ratifikovala a vyhlásila v svojej Zbierke zákonov, pokiaľ voči pozitívnemu záväzku nevysloví výhradu (II. ÚS 8/96). Pretože Slovenská republika nevyslovila výhradu voči namietnutým ustanoveniam Dohovoru, všetky štátne orgány Slovenskej republiky s právomocou konať vo vzťahoch, ktoré sú predmetom úpravy Dohovoru, majú povinnosť podniknúť účinné opatrenia na ochranu práv zaručených Dohovorom. Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dohovormi o ľudských právach a slobodách, ktoré podľa čl. 11 ústavy majú povahu prameňa práva Slovenskej republiky, sa v Slovenskej republike nezaručuje iba to, že štátne orgány nebudú porušovať základné práva a slobody občanov. Práva a slobody zaručené ústavou štát chráni aj vo vzťahoch medzi súkromnými osobami. Z pozitívneho záväzku štátu vyplýva aj povinnosť štátnych orgánov zabezpečiť ochranu ústavou zaručeného práva, ktoré porušujú neštátne subjekty…” … Podľa čl. 16 Dohovoru, porušenie ktorého je v prípade maloletej J. R. tiež namietané jej matkou, “1. Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť. 2. Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.” … Aj keď predkladateľka podnetu nenamietala porušenie čl. 19 ústavy, po porovnaní formulácie čl. 16 Dohovoru s čl. 19 ústavy ústavný súd dospel k právnemu názoru, že čl. 19 ústavy implikuje aj ochranu práva na súkromný a rodinný život maloletého spôsobom, ktorý výslovne zaručuje čl. 16 Dohovoru v rozsahu ochrany pred svojvoľným zasahovaním do súkromného života, rodiny a pred nezákonným útokom na česť a povesť. … Zástupkyňa okresného úradu na verejnom pojednávaní dňa 15. októbra 1997 navrhla, aby bol vypočutý pán B. a iné osoby. Ústavný súd návrh odmietol z dôvodu, že účastníkom konania o podnete nie je iná rodina, ale Okresný úrad Košice I a že konanie je vedené z dôvodu zabezpečenia ústavných práv maloletej J. R. Proti Okresnému úradu Košice I je vedené z dôvodu, že Dohovorom o právach dieťaťa Slovenská republika prevzala záväzok, že jeho štátne orgány budú zabezpečovať tie práva dieťaťa, na ktorých sa v tomto medzinárodnoprávnom dokumente dohodli. … Okresný úrad Košice I v konaní pred ústavným súdom nepredložil ani nenavrhol dôkaz o tom, že na žiadosť obvodného prokurátora Košice I odpovedal oznámením, aké opatrenia prijal proti porušovateľovi práv J. R. Pracovníci okresného úradu niekoľkokrát upozornili otca maloletého B. na potrebu zintenzívnenia výchovného pôsobenia na svojho syna. Tiež ho upozornili na možnosť podania podnetu na nariadenie ústavnej výchovy. K podaniu takého návrhu však nedošlo ani vtedy, keď maloletý opakovane ublížil na zdraví J. R. (čím splnil aj podmienku podania návrhu na nariadenie ochrannej výchovy podľa § 86 Tr. zák.). Pracovníčka Okresného úradu Košice I na ústnom prerokovaní veci pred ústavným súdom nevyužitie ďalších zákonom ustanovených právomocí úradu odôvodnila zdravotným stavom maloletého B. S prihliadnutím na okolnosť, že maloletý pri nehode v roku 1992 utrpel úraz hlavy, po ktorom sa liečil na detskej psychiatrii, Okresný úrad Košice I upustil od uplatnenia ďalších právomocí, neuložil mu výchovné opatrenie ani podľa 43 Zákona o rodine. Okresný úrad Košice I nepredložil ústavnému súdu dôkaz o tom, že svoje právomoci neuplatnil až po posúdení oprávnených záujmov oboch maloletých, M. B. a J. R. Z vyjadrení účastníkov konania pred ústavným súdom a z materiálov predložených ústavnému súdu ústavný súd usúdil, že Okresný úrad Košice I sa vôbec nezaoberal otázkou splnenia svojej zákonom ustanovenej povinnosti chrániť J. R. pred škodlivými vplyvmi ohrozujúcimi jej riadnu výchovu. Nesplnením tejto povinnosti Okresný úrad Košice I porušil povinnosť, ktorá aj tomuto štátnemu orgánu vyplýva z čl. 3 bod 3 Dohovoru v spojení s čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania, ako bolo vyššie uvedené, ústavný súd dospel k záveru, že Okresný úrad Košice I nezabezpečil maloletej J. R. takú ochranu a starostlivosť, aby vytvoril podmienky na uplatnenie práva, ktoré jej zaručuje Ústava Slovenskej republiky a Dohovor o právach dieťaťa. Porušenie práv zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky zistené nebolo z dôvodu, že maloletý nebol trestne zodpovedný a Trestný poriadok neumožňuje vykonať ďalšie opatrenia.
CRIN Comments: CRIN believes this decision is consistent with the CRC. Children have both a general right to special protection and a right to be free from violence, especially where this interferes with their private and family life. As recognised by the Court, States must take an active role in ensuring these rights and respond swiftly and adequately when potential violations of these rights are brought to their attention. Citation: ÚS 47/97 – Constitutional Court of the Slovak Republic
Link to Full Judgment: http://www.concourt.sk/Zbierka/1997/20_97s.htm