Skip to content

IV. ÚS 176/03

  • by

Court/Judicial body: Constitutional Court of the Slovak Republic
Date: October 9, 2003 CRC
Provisions: Article 3: Best interests of the child Article 27: Standard of living
Other international provisions:European Convention on Human Rights, Article 6 (right to fair hearing)
Domestic provisions: Constitution of the Slovak Republic, Articles 46 (right to fair hearing), 48 (assignment of judges, jurisdiction)

Case summary

Background: A child had filed an appeal with the District Court to request a change in the amount of child support awarded by a lower court decision, but because of concerns during the trial about the acting judges’ impartiality, the Court took over two years to reach a decision. The child then filed a complaint with the Constitutional Court alleging that the delay was unnecessary and a violation of her rights under the CRC.

Issue and resolution: Child support; delay in proceedings. The Court found that the delay in reaching a decision on the child support award did not violate the child’s rights and rejected the complaint as unfounded.

Court reasoning: The procedures of general courts in cases regarding child support do not have any connection to a child’s rights under the CRC. The child did not claim this connection was present; her complaint related to overall court proceedings and alleged only a general infringement of the Convention.

Excerpt citing CRC and other relevant human rights instruments as in full-text Slovak decision: Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2003 doručená sťažnosť M. Ch., bytom K. (ďalej len sťažovateľka), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na ochranu nevyhnutnú pre jej blaho podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, práva na životnú úroveň nevyhnutnú pre jej telesný, duševný, duchovný a sociálny rozvoj podľa čl. 27 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a práva na zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa rodičom podľa čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nc 1701/98, Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Nc 35/99, Okresného súdu v Michalovciach v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Nc 439/00, Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Nc 436/99, 8 Nc 294/00 a 6 Co 2309/01, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 57/99, práva na ochranu nevyhnutnú pre jej blaho podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, práva na životnú úroveň nevyhnutnú pre jej telesný, duševný, duchovný a sociálny rozvoj podľa čl. 27 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a práva na zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa rodičom podľa čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného úradu Košice II (ďalej aj „okresný úrad“) nepodaním návrhu na zmenu rozsudku Okresnému súdu Košice II. … Podľa sťažovateľky okresný úrad bez akýchkoľvek dôvodov rezignoval na svoju úlohu a sťažovateľke neposkytol žiadnu pomoc, pričom rezignoval na úlohu štátu, na plnenie ktorej sa Slovenská republika podpisom Dohovoru o ochrane práv dieťaťa zaviazala. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že došlo k porušeniu uvedených základných práv. … V čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich základných práv pred iným zásahom okresného úradu (nečinnosť spočívajúca v nepodaní návrhu na začatie konania pred okresným súdom), už uplynula lehota na podanie sťažnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene v celom rozsahu namietaného porušenia základných práv podľa ústavy, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa. …. Porušovanie práv podľa čl. 3 ods. 2 a čl. 27 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa Okresným súdom Košice II, Krajským súdom v Košiciach, Krajským súdom v Žiline, Najvyšším súdom Slovenskej republiky Podľa sťažovateľky všeobecné súdy tým, že takmer dva roky svojimi jednotlivými konaniami odnímali možnosť, aby sa vec sťažovateľky prejednávala, čím zároveň spôsobovali zbytočné prieťahy vo veci, rezignovali alebo priamo porušovali práva sťažovateľky zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa. Ich postup možno ťažko označiť za poskytnutie takej ochrany a starostlivosti sťažovateľke, aká je nevyhnutná pre jej blaho. V tejto časti je sťažnosť podaná oneskorene. Dôvody na tento záver ústavného súdu sú obsiahnuté v časti, v ktorej sa odôvodnilo odmietnutie sťažnosti v časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľky nebyť odňatý zákonnému sudcovi. Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene. Porušovanie práv podľa čl. 3 ods. 2 a čl. 27 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa Okresným súdom v Michalovciach a Krajským súdom v Žiline vo veci samej V zmysle ustanovenia čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia“. V zmysle ustanovenia čl. 27 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj“. V zmysle ustanovenia čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa „Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa“. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade ide o okresný súd a krajský súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o zmene rozsudku o výživnom pre dieťa ) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Podľa názoru ústavného súdu postupy okresného súdu a krajského súdu vo veci zvýšenia výživného na dieťa nie sú takými postupmi orgánov verejnej moci, ktoré by mohli mať reálnu spojitosť s porušovaním označených článkov Dohovoru o právach dieťaťa. Takú reálnu súvislosť sťažovateľka ani netvrdila, len vo všeobecne namietala porušenie tohto dohovoru a poukazovala na priebeh konaní pred všeobecnými súdmi. Z uvedených dôvodov ústavný súd túto časť sťažnosti po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

CRIN comments: CRIN believes this decision is inconsistent with the CRC in that legal proceedings relating directly to children should be resolved without delay. In line with Article 3 of the Convention, as cited by the Court, it would undoubtedly be in a child’s best interests to have a matter related to his or her standard of living settled in a reasonable time period.

Citation: IV. ÚS 176/03

Link to full judgement: http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=15763