Court/Judicial body: Constitutional Court of the Slovak Republic
Date: 13 December 2011 CRC
Provisions: Article 3: Best interests of the child Article 6: Fundamental right to life Article 12: Right to express child’s opinion freely
Other international provisions: European Convention on Human Rights, Article 6 (right to a fair trial)
Domestic provisions: Constitution of the Slovak Republic, Articles 46 (right to access justice), 47 (right to equal treatment in legal proceedings), 48 (right to fair, public trial)
Case summary
Background: The father of a one-year-old child asked the District Court to order that the child be returned to his country of habitual residence. The child’s mother was notified of the request two days before the first hearing was scheduled, and although she requested that the hearing be postponed, the District Court proceeded as scheduled in the absence of her, her lawyer and the legal guardian of the child. Nine days later, the District Court ordered the return of the child, and the mother appealed the decision on procedural grounds. The Court of Appeal confirmed the decision, and the mother appealed to the Constitutional Court.
Issue and resolution: Child custody; right to express an opinion; best interests of the child. The Constitutional Court reversed the decision, finding that the order returning the child went against the principle of the best interests of the child and violated the child’s right to express an opinion in the proceedings.
Court reasoning: When deciding whether to return a child to another country, a court’s decision must be carefully based on facts and all factors entering into the decision must be explored. This cannot be accomplished by relying only the statements and evidence submitted by one party to the legal proceedings. To be fair and independent, court proceedings must persuasively and accurately assess the evidence before them and adequately justify their decisions. In these circumstances, this would require allowing both the mother and the child to effectively participate in the proceedings.
Excerpt citing CRC and other relevant human rights Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2011 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti Z. H. a maloletej S. L. G. (zastúpenej matkou Z. H.), obe bytom M., právne zastúpených advokátkou JUDr. A. C., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, práva na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a práva dieťaťa formulovať vlastné názory a byť vypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo/33/2011 z 22. marca 2011 takto … 2. Základné právo maloletej S. L. G. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, právo na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a právo dieťaťa formulovať vlastné názory a byť vypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo/33/2011 z 22. marca 2011 porušené bolo. … I. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 454/2011-39 z 18. októbra 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Z. H. a maloletej S. L. G. (zastúpenej matkou Z. H.), obe bytom M. (ďalej aj „sťažovateľky“, „sťažovateľka v 1. rade“ a „sťažovateľka v 2. rade“), pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, práva na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a práva dieťaťa formulovať vlastné názory a byť vypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo/33/2011 z 22. marca 2011. … “…Dovolanie bolo odôvodnené jednak porušením práv sťažovateľky, ktorá má za to, že postupom prvostupňového súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko nemohla vykonávať všetky svoje procesné práva a povinnosti uložené zákonom a garantované aj Ústavou Slovenskej republiky. Ďalej sťažovateľka v podanom dovolaní namietala porušenie práv samotnej maloletej, ktorej ako dieťaťu priznáva Dohovor o právach dieťaťa (publikovaný v zbierke zákonov pod č. 104/1991), keďže sťažovateľka má zato, že súd v konaní nepostupoval v najlepšom záujme maloletej. Taktiež sťažovateľka namietala aj odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko ani maloletá v konaní nebola nielenže vypočutá, ale sa na konaní ani len nezúčastnila (vzhľadom na vek maloletej sa tak malo stať prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka). Najvyšší súd Slovenskej republiky podané dovolanie sťažovateľky odmietol uznesením zo dňa 22. 03. 2011 – sp. zn. 4 Cdo/33/2011. V odôvodnení Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval pochybenie prvostupňového súdu, keď sťažovateľke nebola poskytnutá dostatočná lehota na prípravu pojednávania, po čom nasledovalo uskutočnenie pojednávania bez jej prítomnosti, avšak uviedol, že prvostupňový súd tento nedostatok neskôr odstránil, keď na ďalšom pojednávaní (na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci samej) mala sťažovateľka možnosť sa k veci vyjadriť. Rovnako tak dovolací súd, tak ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, porušil práva na prístup k súdu samotnej maloletej, nakoľko na pojednávanie súdom ustanovený kolízny opatrovník bol predvolaný, avšak sa bez ospravedlnenia nedostavil…” Sťažovateľky sú toho názoru, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo/33/2011 z 22. marca 2011 bolo porušené základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, právo na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, právo na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, právo dieťaťa formulovať vlastné názory a byť vypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Porušenie označených práv vidia v tom, že najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateliek proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoP/10/2011 z 25. januára 2011. V doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 27. júna 2011 sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd vydal tento nález: „Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces garantované ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 – právo na prístup k súdu, v článku 47 ods. 3 – rovnosť účastníkov v konaní pred súdom a v článku 48 ods. 2 – právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a právo účastníka konania sa vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ako aj právo na spravodlivé prejednanie veci garantované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľky v 1. rade. Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces garantovaných v článku 46 ods. 1 – právo na prístup k súdu, v článku 47 ods. 3 – rovnosť účastníkov v konaní pred súdom a v článku 48 ods. 2 – právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a právo účastníka konania sa vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ako aj právo na spravodlivé prejednanie veci garantované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a proti porušeniu práv dieťaťa garantovaných v ustanoveniach Dohovoru o právach dieťaťa v článku 3 ods. 1 – právo dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho záujmu pri činnosti súdu, v článku 3 ods. 2 – právo dieťaťa na zabezpečenie ochrany a starostlivosti nevyhnutnej pre jeho blaho a s ohľadom na práva a povinnosti jeho rodičov a v článku 12 ods. 1 a 2 – právo dieťaťa formulovať vlastné názory a právo na jeho vypočutie v súdnom konaní sťažovateľky v 2. rade. Ústavný súd zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 03. 2011 – sp. zn. 4 Cdo/33/2011 a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.“ … Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. … Z dohovoru (o právach dieťaťa, pozn.) ktorý zaväzuje aj Slovenskú republiku, vyplýva pozitívny záväzok štátu urobiť opatrenia, prostredníctvom ktorých sa každému dieťaťu zabezpečí možnosť uplatniť svoje práva zaručené týmto dohovorom (II. ÚS 47/97). Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, súd môže jeho názor zisťovať, ak je s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne ho vyjadriť, nielen jeho výsluchom na pojednávaní, ale aj prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Je vecou súdu, ktorý zo spôsobov na zistenie názoru maloletého dieťaťa v konaní zvolí (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 193/2007 z 1. mája 2008). Podobne túto povinnosť súdu upravuje ustanovenie § 100 ods. 3 OSP. … V okolnostiach danej veci preto ústavný súd hodnotí nevykonanie dôkazu výsluchom maloletého dieťaťa ako účastníka konania prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí za postup, ktorým bola maloletému dieťaťu, t. j. sťažovateľke v 2. rade, odňatá možnosť konať pred súdom, čo je dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. f) OSP. Keďže sťažovateľke v 2. rade nebola poskytnutá spravodlivá ochrana jej práv a oprávnených záujmov ako účastníčky konania, ústavný súd dospel k záveru, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo/33/2011 z 22. marca 2011 boli porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa (bod 2 výroku nálezu).
CRIN Comments: CRIN believes this decision is consistent with the CRC. As recognised by the Court and Articles 12 and 3 of the Convention, children have the right to participate in all proceedings that affect them and their best interests must be a primary consideration in these proceedings. In the case of a young child, this may also involve appointing a representative to determine and present the child’s views and interests.
Citation: Constitutional Court of Slovak Republic III. ÚS 454/2011-55
Link to Full Judgment: http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=418895